Užitočné úrady, alebo pašalíky?

Autor: Mikuláš Dzurinda | 14.10.2013 o 14:25 | Karma článku: 13,54 | Prečítané:  2455x

V uplynulom týždni sme na zahraničnom výbore NR prerokovali zameranie dvoch novo vzniknutých veľvyslanectiev - v Macedónsku a Moldavsku - a vláda rozhodla o vzniku ďalšieho nového veľvyslanectva - v Gruzínsku.

Akosi sa mi to nepozdáva. Zriaďovanie nových úradov. V čase, keď treba šetriť, keď nevieme nájsť peniaze na lepšie zaplatenie zdravotných sestier, či učiteľov. Ale aj v čase nebývalého rozvoja nielen pozemných komunikácií, ale aj informačných technológií. A napokon aj v čase, keď Európska komisia zaviedla takzvanú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, po slovensky a skrátene: európsku diplomatickú službu, ktorej súčasťou bolo aj zriadenie diplomatických zastupiteľstiev EÚ v jednotlivých krajinách. Takže Európska komisia zriadila nedávno svoje diplomatické misie okrem iných štátov aj v Macedónsku, Moldavsku a Gruzínsku.

Lech Walesa nedávno povedal, že by bol za vznik spoločného štátu Nemcov a Poliakov. Trochu to šokovalo, ale je jasné, čo chcel povedať: chcel  vyprovokovať smelšiu diskusiu o ďalšej rozumnej európskej integrácii. Pred pár dňami to v Gdaňsku pri udeľovaní ceny Lecha Walesu  interpretoval ešte plastickejšie: hovoril o krajinách, ktoré sú také malé, že ich stíhačky po vzlietnutí na vlastnom území nedokážu bez prekročenia cudzieho vzdušného priestoru na vlastnom území aj pristáť. A tak Walesa vyzval európskych lídrov, aby "...hľadali ďalšie činnosti, ktoré sa 'nevmestia' do priestoru jednotlivých štátov..." A následne, pochopiteľne, k ich efektívnej integrácii, či koordinácii.

Diplomatická služba takouto činnosťou nepochybne je. Rozumiem stále menej, prečo v Skopije, ale aj v Kišiňove či v Tbilisi  musí byť 29 európskych ambasád - 28 členských štátov a dvadsiata deviata Európskej komisie. Potrebujeme sa navzájom strážiť? Ešte si stále v Európe nedôverujeme? Veď keď naši vojaci slúžia v spoločných misiách, prečo na spoločných misiách nemôžu sedieť aj naši diplomati? Rozumiem tomu stále menej aj preto, lebo si uvedomujem, že naši veľvyslanci dokázali diplomaticky pokrývať viacero krajín z jedného miesta aj v časoch, keď nejestvovali diaľnice a o internete sme ešte ani netušili.

Pred pár rokmi krajiny Vyšehrádskej štvorky zaviedli dobrú aktivitu: uzatváranie zmlúv o vzájomnom poskytovaní služieb. Slovensko uzatvorilo napr. zmluvu s Maďarskom o poskytovaní služieb v Moldavsku. Keďže Slovensko v Moldavsku ambasádu nemalo, v období pred uzatvorením zmluvy  občania Moldavska, ktorí žiadali o víza na Slovensko, museli kvôli ním cestovať na náš zastupiteľský úrad do Bukurešti , ktorý mal v gescii aj Moldavsko. Pritom Maďarsko malo v Kišiňove dobre vybudovaný zastupiteľský úrad, ktorý takéto služby poskytoval už vtedy aj iným krajinám. A tak od 1.11.2010 už obyvatelia Moldavska za slovenskými vízami do Rumunska cestovať nemusia, ale ani Slovensko nemuselo budovať v Kišiňove žiadne nové kapacity. Spokojní teda boli všetci. Aj Maďari, ktorí za výkon tejto činnosti vyberajú od Moldavcov poplatky.

Len tak mimochodom : v roku 2012 udelilo regionálne vízové centrum na ZÚ Maďarska v Kišiňove v zastúpení SR 268 víz (teda žiadne horibilné číslo),  v Kišiňove je zriadený a od roku 2003 funkčný honorárny konzulát SR, v Moldavskej republike nežije početnejšia slovenská krajanská komunita a zopakujem ešte raz: svoju diplomatickú misiu v Kišiňove má aj Európska komisia.

Všetci nariekame, aká je EÚ ťažkopádna, prebyrokratizovaná. Koľko nás stojí peňazí. Ale pristúpiť k zmenám akoby bolo nemožné. Pritom veľké  veci sa rodia z malých. Ak nezačneme robiť potrebné zmeny každý vo svojom okolí, na svojom pracovisku či vo svojej kompetencii, potom nemôžeme čakať, že sa to obráti k lepšiemu ani v EÚ ako celku.

Zahraničná politika - povedané slovami Lecha Walesu - je v čase globalizácie činnosťou, ktorá sa 'nezmestí na územie jedného štátu'. Ani takého veľkého, ako je Poľsko. Je potrebné smelšie pristúpiť k jej integrácii, či efektívnej koordinácii. A zbaviť našu diplomaciu stereotypov a anachronizmov. V dokumente Zameranie činnosti veľvyslanectva SR v Macedónskej republike sa napríklad píše toto: "...Vyslanie prvého v Skopije rezidentného mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR takto umožní efektívnejšie pôsobenie na macedónsku stranu, ktorá diplomaticky pokrýva SR z Viedne, aby prijala recipročné opatrenie a zriadila rezidentný ZÚ v Bratislave..."

Toto je učebnicový príklad toho, ako fungujú stereotypy. Akoby sme si neboli schopní alebo ochotní všimnúť, ako sa svet za ostatné dve desaťročia  zmenil. Že medzi Viedňou a Bratislavou už nie je železná opona. Ale zato je vybudovaná kvalitná diaľnica. A nielen tá z asfaltu, ale aj komunikačná. 

Svet sa mení a mení sa rýchlo. O týchto zmenách je potrebné premýšľať ale je treba na ne aj reagovať. V zásade máme vždy dve možnosti: zotrvávať v zabehaných koľajách, podliehať rutine a byrokracii, alebo meniť veci k lepšiemu. To znamená tak, aby fungovali a aby fungovali efektívnejšie. Aby sme peniaze vynakladali tam, kde sú naozaj potrebné. To platí aj pre zahraničnú politiku a diplomatickú službu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.


Už ste čítali?