Prečo budem hlasovať za trvalý euroval.

Autor: Mikuláš Dzurinda | 21.6.2012 o 12:27 | (upravené 21.6.2012 o 12:37) Karma článku: 8,40 | Prečítané:  2552x

Spočiatku, začiatkom leta 2010, to vyzeralo na problém jedinej krajiny - Grécka. Ani táto krajina si to dlho nechcela priznať. Že má veľký problém splácať svoje dlhy. A keď už bola v kúte a požiadala o pomoc MMF a členské štáty EÚ, pravdu nechceli vidieť a pomenovať ani členské štáty EÚ, ani európske inštitúcie. Dlho sa bránili pomenovať, čo sa vlastne v Grécku prihodilo:

-že Grécko žilo dve desaťročia vysoko nad pomery a reálny výkon ekonomiky;

- že Grécko dlhodobo falšovalo štatistiky o svojom rozpočtovom hospodárení

- že v Grécku sa politici dopúšťali morálneho hazardu nezvyčajných rozmerov;

Slovensko zohralo v tomto štádiu európskej dlhovej krízy významnú a pozitívnu rolu: ako jediná krajina EÚ sme odmietli Grécku požičať a otvorene sme povedali, prečo. Na jednej strane sme nikomu nebránili, aby Grécku požičal, na strane druhej sme vyprovokovali otvorenú, poctivú debatu o tom, čo sa vlastne v Grécku deje. Na začiatku sme boli pod veľkým tlakom, obviňovaní z nedostatku solidarity. Čím viac sa  však odhaľovala skutočná diagnóza gréckych problémov, tým zreteľnejším a naliehavejším sa stával apel, aby Gréci zreálnili svoj sociálny status a aby pristúpili k hlbokým, zásadným štrukturálnym reformám. K podobným reformám, aké sme vykonali na Slovensku my v rokoch 1998-2006. A to bez toho, žeby sme s našimi ťažkosťami obťažovali iných. Postupne sa však ukázalo, že:

a) pôžička Grékom stačiť nebude;

b) podobné problémy s úhradou svojich záväzkov majú aj iné krajiny, najmä Írsko a Portugalsko;

c) nákaza dlhovej krízy ohrozuje aj niektoré veľké ekonomiky, najmä Španielsko a Taliansko;

d) zápasíme nielen o Grécko a ďalšie ohrozené krajiny, ale vlastne o našu spoločnú menu, o eurozónu a zrejme aj o EÚ a jej budúcnosť;

A tak sa zrodili dočasný (EFSF - European financial and stability facility) a trvalý (ESM - European stability mechanism) európsky ochranný val. Ako nástroje, úlohou ktorých je pomáhať ohrozeným krajinám zvládať ich dlhy. Slovensko opäť zohralo dobrú úlohu: výrazne sme prispeli k presadeniu princípu kondicionality. To znamená: pomoc áno, ale iba pri dôslednom plnení prísnych podmienok, zameraných na ozdravenia verejných financií tak, aby sa krajiny, ktoré sú v problémoch, mohli časom opäť samy financovať prostredníctvom finančných trhov. Výrazne sme prispeli k nastoleniu tabuizovaných tém: riadeného bankrotu krajiny, uplatnenia automatických sankcií pri neplnení fiškálnych záväzkov, účasti súkromného sektora (komerčných bánk) na reštrukturalizácii dlhov ohrozených krajín, spravodlivejšieho a pre Slovensko výhodnejšieho distribučného kľúča (zloženia základného kapitálu) pre ESM,... Výsledkom doterajšieho úsilia je, že:

1. Euro stále žije a má reálnu šancu prežiť;

2. Gréci  vo voľbách rozhodli, že o záchranu v eurozóne zabojujú. Tak, ako o tom pred nimi rozhodli Íri, Portugalci, Španieli i Taliani;

3. Máme dohodnutý mechanizmus programov pomoci z EFSF i ESM, ako i mechanizmus posudzovania plnenia podmienok čerpania pomoci a uvoľňovania jej jednotlivých tranží s prísnym dohľadom "trojky" (MMF, Európska komisia a Európska centrálna banka);

4. Nikto nič lepšie ( a ani iné) na ochranu spoločnej meny, ako je EFSF a ESM doposiaľ nevymyslel;

Preto by sme ESM ratifikovať mali. Mali by sme tak urobiť aj preto, aby sme mali silu brániť iným - zjavne nesprávnym a pre Slovensko nevýhodným tlakom. Tlakom, ktoré podporujú morálny hazard a diskriminujú štáty so zodpovednou rozpočtovou politikou. Napríklad tlaku vydávať spoločné eurobondy. Len ak preukážeme odbornosť, kvalifikovanosť, ale aj  nutnú mieru lojality s európskym spoločenstvom, dokážeme presadzovať naše "videnie sveta", naše postoje. V praxi to znamená, že buď ponúkneme lepší nástroj, ako je ESM, a o tomto nástroji presvedčíme našich spojencov, alebo budeme ratifikovať ESM. Púhe, tupé "nie" pre ESM by Slovensko poškodilo. Keďže na Slovensku, ale ani v žiadnej inej krajine EÚ sa iné riešenie, ako je ESM, neobjavilo, mali by sme ESM podporiť. Mali by sme ratifikovať ESM aj preto, aby sme sa udržali v samom jadre európskeho klubu, aby náš hlas v tomto klube počúvali aj v budúcnosti. Aby Slovensko malo v Európe a vo svete vážnosť.

Zároveň by sme mali dbať aj o prísne plnenie podmienok pre poskytnutie požadovanej pomoci. Mali by sme vždy dbať o to, aby stanovené podmienky viedli k potrebnému cieľu a potom, aby sa tieto podmienky nezmäkčovali (viď aktuálne snahy niektorých politických strán v Grécku). Mali by sme dbať o to, že každá jedna tranža zo schválenej pomoci bude uvoľnená iba vtedy, keď príslušná krajina bude dôsledne plniť podmienky pomoci. Bolo by preto dobré a prínosné, keby aj slovenská vláda každý program (pomoc) ale aj uvoľňovanie jednotlivých tranží každého programu vždy vopred konzultovala s Národnou radou SR. Nepochybne by to posilňovalo dôveru občanov v zodpovedné nakladanie štátu s verejnými zdrojmi. Ratifikácia zmluvy o ESM nie je prípad pre čierno - biele vnímanie a posudzovanie. Ani pre účtovnícky prístup. Je to komplexná politická téma, ktorej dominuje otázka: dokážeme my, Slováci, obstáť v globálnej konkurencii samostatne, alebo iba ako súčasť širšieho celku - eurozóny a EÚ? Je to fundamentálna otázka nielen pre našu perspektívnu prosperitu, ale aj našu bezpečnosť. V najširšom slova zmysle. Ak sa niekto domnieva, že "odstrihneme" Grécko a náramne sa nám uľaví, tak je na veľkom omyle. Proces integrácie a dá ľahko obrátiť na proces dezintegrácie s dôsledkami, ktoré by neveštili nič dobrého. Preto každá krajina by mala dostať šancu vyhrabať sa z problémov. Ak niekto takouto šancou pohrdne, to už jeho alebo jej zodpovednosť. Ale každé úsporné, racionálne, efektívne rozhodnutie vlád a reforma v Grécku, Španielsku, Taliansku, či akejkoľvek inej krajine  je a bude na prospech týchto krajín i EÚ. Preto takéto rozhodnutia a reformy treba podporovať a povzbudzovať. Aj prostriedkom, akým je ESM. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?