Nič lepšie sa nám nemohlo stať.

Myslím si, že tento výrok sedí. A nielen pre Slovákov, ale aj pre Čechov, Maďarov, Poliakov, ako aj pre občanov ostatných krajín, ktoré pred desiatimi rokmi vstúpili do EÚ. Myslím si, že znovu zjednotenie Európy prináša úžitok jej všetkým obyvateľom, teda aj občanom "starých demokracií".

Myslím si to napriek tomu, že EÚ čelí mnohým ťažkostiam i zložitým výzvam. Miestami sa zdá, akoby obdobie prosperity si už Európa vyčerpala a teraz sa hľadá niekto, kto za túto prosperitu zaplatí účet. A vzápätí vystaví zmenku na prosperitu budúcu. Mnohí predpokladali, že odpoveďou na výzvy 21.storočia bude globalizácia. Technologický boom a významné sociálne pohyby vo všetkých kútoch sveta viedli a vskutku vedú k rýchlej globalizácii, v ktorej sa svet "zmenšuje". Až natoľko, že ľudia majú neraz pocit, že v tomto svete je a bude stále menej miesta pre nich samotných. Najmä mladí ľudia majú nezriedka pocit, že sa strácajú v tomto svete informačných diaľnic a gigantických korporácií. Ľudia, a nielen mladí, pociťujú úzkosť z toho, že je ťažké si udržať alebo nájsť prácu. Že za prácou treba cestovať niekedy nielen do Bratislavy, či do Bruselu, ale neraz aj na iný kontinent.

Áno, pred desiatimi rokmi sme vstúpili do slobodného sveta. V tomto slobodnom svete sa hrá "iná liga". Je vyššia a kvalitnejšia preto, lebo je založená na konkurencii. Na individuálnej slobode, ale aj na individuálnej zodpovednosti. Nuž a obstáť v konkurencii bolí. A čím chceme obstáť viac, tým viac sa musíme aj namáhať. Každý, kto chce uspieť, je nútený premýšľať: čo dokážem v tejto konkurencii ponúknuť ja sám. A aká je alebo môže byť moja osobná pridaná hodnota.

Frustráciu, sklamanie, úzkosť, či obavy vyvoláva aj poznanie, že Európa je dnes iná, aká bola tá, do ktorej sme vstupovali. Akoby bola nielen menej bohatá, ale aj menej bezpečná. Mnohé krajiny čelia nebývalej imigrácii. Mnohí Európania videli v imigrácii recept na starnúcu európsku populáciu. Dnes čelia nezriedkavým pokusom o zneužívanie svojho sociálneho systému špekulantmi, ktorí pracovať nechcú a stávajú sa ekonomickou príťažou a neraz i bezpečnostnou hrozbou. Pocitu bezpečia nepomáha ani vývoj v európskom susedstve, najmä aktuálny vývoj na Ukrajine.

Pomerne populárnym, trendovým javom v Európe sa stalo obviňovanie politikov a politiky samotnej za vlastné problémy, či zlyhania. Na muške nespokojných sú najmä štandardné, etablované politické strany. Stáva sa módou voliť extrém. Voľby sa stávajú manifestáciou revolty, nie výberu. Militanti, extrémisti a populisti pútajú stále väčšiu pozornosť médií i publika. Pod rúškom volania po priamej demokracii sa volá po chaose a anarchii. Zdá sa mi, že vážnym testom prechádzajú nielen naše banky, dôchodkové systémy, vzdelávacie inštitúcie, ale i demokracia ako taká.

Napriek všetkým ťažkostiam, bolestiam, či výzvam, ktorým čelíme a budeme čeliť,platí to, že nič lepšie, ako vstúpiť pred desiatimi rokmi do znovu zjednotenej Európy, sa nám nemohlo prihodiť. To, ako sa bude Európa vyvíjať ďalej, máme v rukách aj my. A máme čo ponúknuť. Napríklad naše skúsenosti z prechodu od socializmu a plánovanej ekonomiky k demokracii a slobodnému trhu. Máme čo ponúknuť aj my, Slováci. Napríklad naše know-how ako sa dostať z 'čiernej diery Európy' (takto označila Slovensko v lete 1998 Madeleine Allbright) k titulu 'najreformnejšia krajina sveta', ktorý Slovensku udelil magazín Svetovej banky Doing Business v roku 2004.